renaissance

 Innocence died screaming. Honey, ask me, I should know...

Pri pohľade na Rinu by ste z pôvodnej Renaissance našli len veľmi málo. Dokonca ani anjeli, ktorí ju mali v pamäti ešte pred jej pádom, by ju pravdepodobne teraz vôbec nespoznali. V ohni stratila vieru v ľudstvo a po tom ako bola zvrhnutá Nebom prišla aj o vieru v neho. Čo však naopak získala bola silná nenávisť voči ľudskému pokoleniu a svojej nebeskej rodine. Túto nenávisť prameniacu najmä zo zrady, no aj bolesti a smútku, si nosí v sebe ako malý horiaci uhlík, ktorý nenecháva nikdy vyhasnúť. Uhlík rozdýcháva démon v jej blízkosti, ktorý ju však zároveň drží nad vodou a len vďaka nemu dýcha ešte aj štyristo rokov po svojom páde.

Čo teda uvidíte pri pohľade na padlého anjela pred vami? V prvom rade by ste jej anjelsky pôvod nespoznali, aspoň teda nie hneď na prvý pohľad. Ak by ste sa totiž vyslovene nezameriavali na hľadanie zvyškov jej anjelskej podstaty, ani by vám nenapadlo, že v sebe nejaké skrýva. Schránka ktorú si Ren na poslednú chvíľu uchmatla patrila stredne vysokej blondínke. V porovnaní so svojou stratenou anjelskou výškou je jej súčasných 178 centimetrov len obyčajným výsmechom pôvodnej vznešenosti a možno že práve z tohto dôvodu sa zdá blondínka neustále namrzená, pohľadom nenávistných kobaltovo modrých očí prepaľujúc svoje okolie. Povaha, ktorá sa v plavovlasej schránke usadila je totiž pravým opakom čistej duše, ktorá ju dovtedy obývala. Napriek tomu v danom okamihu nebol nikto lepší poruke. Nebyť občasného tmavého líčenia a tvrdého pohľadu, tvárička by mohla aj vyzerať celkom nevinne a anjelsky, no to sa vzhľadom na jej súčasné bytie naozaj povedať nedá. Svoje oblečenie akoby sa snažila prispôsobiť farbe svojej duše a preto na nej 99% času uvidíte čierne či tmavé veci. Preferuje najmä funkčnosť a tmavé farby, ktoré jej vedia poskytnúť lepší úkryt v tieňoch. Najskôr na nej uvidíte jemnejšiu verziu steam punkového oblečenia, no základ vždy tvoria obtiahnuté nohavice, vysoké šnurovacie boty s pevnou podrážkou a kabátec, spod ktorého ľahko vytiahne zbrane či ich naopak pod neho schová. Kapucňa tiež nie je naškodu, no omnoho dôležitejšie je nosiť nepriestreľnú vestu a chrániť si tak mrzký, ľudský život. Obtiahnuté oblečenie jej potom ľahko umožní pripnúť si remienky, či vrecká, ktoré slúžia na nosenie zbraní a munície. Do šiat, sukní, či iných nežnejších kúskov by ste ju museli navliecť jedine tak nasilu s tým, že bez možnosti skryť pod niečo z toho zbraň by vám jednoducho vyškriabala oči.

Čo ťa nezabije, to ťa posilní. Tento výrok platí u Renaissance asi dvojnásobne, pretože počas svojho života už mala minimálne dvakrát naozaj namále. Oba razy však povstala ako fénix z popola a odvtedy ju na kolená len tak niečo nepoloží. Jej slová dokážu rezať rovnako ako zbrane v jej rukách a síce je len človek, dokáže narobiť neplechu aj bytostiam, ktoré ju kvôli jej vzhľadu majú na prvý pohľad tendenciu podceniť a príliš zbytočne sa ňou nezaoberať. To však temperamentná blondínka dokáže využiť vo svoj prospech a čo jej telo stráca na sile, to vie dohnať svojou rýchlosťou a najmä dobre mierenými údermi. Je ako mačka a bude okolo vás tancovať a uhýbať sa pokým sa neunavíte, či jej neposkytnete možnosť zasiahnuť vás na odhalené miesto. Férovosť od nej nečakajte, pretože čestnosť jej už dávno nič nehovorí. Stále si však svoje fyzické nedostatky uvedomuje a preto radšej útočí z diaľky, aby si boj na blízko mohla nechať ako poslednú možnosť. Je to jednoduchá a účinná stratégia, ktorá doteraz ešte nikdy nezlyhala. Síce je jej život to jediné čo ešte má, žobrať on nebude a v prípade, že by sa niekedy dostala do úzkych, svoj strach zo smrti vám najavo nedá a brániť sa bude do posledného dychu.

Čo sa viac spoločenských atribútov jej osobnosti týka, nie je to žiadne zlatíčko, no to vám bude jasné už od prvého pohľadu do očí, ktoré len málokedy vyžarujú niečo iné ako chlad a odmeranosť. Zväčša spoločnosť druhých nevyhľadáva a samota jej neprekáža, práve naopak. K svojmu okoliu zaujme skôr nepriateľské postavenie a za príjemnú spoločníčku by ste ju označili naozaj len omylom. Ren si okolo seba vystavala vysoké múry, ktoré sú nepreniknuteľné a dnu sa dostane len pokým vám to sama dovolí, na čo teda môžete rovno zabudnúť. Vzhľadom na jej minulosť neverí už nikomu. Ľudia ju zradili ako prví a vzápätí následovala aj vlastná rasa, no tak hlúpa aby začala veriť démonom nie je, hoci s nimi paktuje. Ren už jednoducho neverí nikomu a spolieha sa len sama na seba, čo jej však nebráni využívať druhých aby jej to zaručilo prežitie. Jeden by si myslel, že vpred ju ženie hnev alebo túžba po pomste, no tejto mrche sa ešte len nechce zomrieť. Nie že by sa smrti bála, aspoň dvakrát ju už okúsila, a po tom všetkom by ju možno už aj prijala ako starú-dobrú známu, no zatiaľ sa umrieť ešte nechystá. Samozrejme, ako odmenu za svoje skutky na zemi nečaká nič iné než večné škvarenie sa v Pekle, no tento svoj koniec bude oddiaľovať tak dlho ako to len pôjde. Akonáhle sa však už raz ocitla na ceste zatratenia, nevidí zmysel v snahe vykúpiť sa. Stala sa sebeckou a nemilosrdnou, a preto v podstate neexistuje nič, čo by pre vlastnú záchranu nespravila, takže výdrž a odhodlanie jej treba naozaj nechať. Nie je to však nič pekné, nakoľko ich využíva len vo svoj vlastný, sebecký prospech.

Označiť ju za bábku Siriusa by na prvý pohľad možno aj šlo, pretože doteraz vždy bez zábran spravila presne to, čo po nej žiadal, no napriek tomu má svoju vlastnú hlavu. Veľmi dobre si uvedomuje, že jej život visí v jeho rukách a to doslova. Udržiava ju pri živote a ona ho na oplátku poslúcha a necháva ho, aby ju využíval vo svoj prospech. Na ich vzťahu nie je nič zdravé, práve naopak, no Ren bude radšej živá a väznená ako slobodná a mŕtva. Okrem toho, je to komplikované, pretože aj s nikým na svete nestrávila tak veľa času ako práve s ním. Priveľmi dobre si uvedomuje, že je pre neho len hračkou, možnože nástrojom, no časom našla spôsoby ako potlačiť pocit poníženosti prameniaci z jej postavenia. Hrať sa na rovnako krutú a nemilosrdnú jej jednoznačne uľahčuje tento spôsob žitia a preto je jednoduchšie pochovať akékoľvek výčitky svedomia hlboko v sebe. Dobrá už byť skúšala a okrem bolesti a utrpenia jej to nič neprinieslo. Neustále balansuje na hrane, no vlastným schopnostiam verí a preto aj vie, čo si môže dovoliť a čo nie. Stále však bude pôsobiť ako by jej zdravý pud sebazáchovy jednoducho chýbal. Vtedy čerpá zo svojej temnej minulosti a všetko zlé čo kedy zažila vám bez opýtania dá pocítiť na vlastnej koži a len zbytočne by ste ju prosili o zľutovanie. Dokáže byť sarkastická a uštipačná, no pritom by ste v nej radosť z mučenia či zabíjania nenašli. Do akéhokoľvek nebezpečenstva sa vrhá po hlave akoby so smrťou flirtovala a pokúšala ju, no v tejto fáze svojho života je presvedčená o tom, že smrť si po ňu príde bez toho aby to sama nejako ovplyvnila.

Navonok sa vždy pokúša pôsobiť tvrdo a hrdo, čo je celkom logický obranný mechanizmus. Pri zamračených pohľadoch to však nekončí a preto by vás nemalo nijako prekvapiť, že hrubý slovník jej takisto nie je cudzí. Ak zastrašovanie nestačí, prejde k skutkom, pretože toto naozaj nie je pes ktorý len šteká a nehryzie. Najprv vám jednu vrazí a až potom sa bude pýtať a ak sa náhodou karty obrátia a bolesť bude spôsobovaná jej, nijako vám nedá pocítiť satisfakciu. Bude trpieť tak potichučky ako to len pôjde a ak by ste mali pocit, že táto žena je jednoducho šialená, ani by ste sa možno príliš nemýlili. Žiadna fyzická bolesť neprekoná tú psychickú, ktorá ju donútila obrniť si srdce a kompletne vypnúť vlastné emócie. Svet nikdy nebol nevinný a Ren mu už viac dôvodov na to aby jej ublížil neposkytne. Napriek tomu v nej stále ostáva kúsok dobra, ktorý si však starostlivo chráni pred veľkým zlým svetom.

Story

Kapitola I. - Zrodenie

Príchod Renaissance na tento svet bol o čosi neskorší ako u prvých anjelov a svet sa jej prvých krokov dočkal až na konci piateho storočia. V ničom inom sa však od svojich anjelských príbuzných neodlišovala, pretože hneď ako mohla chytila sa zbrane a začala trénovať. Boj však k jej silným stránkam nepatril, aspoň teda nie potom čo sa výraznejšie prejavili jej anjelske schopnosti. Na základe nich bola Ren pridelená úloha pomáhať ľudskému pokoleniu a nežne ich naviesť preč od trápenia k úľave, prostredníctvom umenia. Prítomnosť múz, ktoré umelcom našepkávali a viedli ich štetec či pero, sa do toku času zapísala pomerne výrazne aj napriek tomu, že múzy a anjeli zase až tak príliš často spájaní neboli. Nijako ju to však neovplyvnilo a ako mladý, empatický anjelik našepkávala umelcom v priebehu rokov. Občas ich bolo treba popostrčiť viac, inokedy menej, no v konečnom dôsledku im vždy pomáhala nájsť východisko v akejkoľvek podobe umenia. Zo začiatku ešte nemala preferencie a úlohy, ktoré prichádzali zhora boli rôzne a typy umenia nejednotvárne. Nič zle však na tom nevidela a svoju prácu milovala, najmä ak mohla sledovať pokrok, ktoré ľudstvo vďaka nej a jej súrodencom postupne robilo.

Kapitola II. - Návrat k antickým ideálom

Práca Ren sa najlepšie začala prejavovať v severnom Taliansku počas konca 13. storočia, kedy nielen jej schopnosti ale aj práca ako taká začali byť už viac vyprofilované a tomu zodpovedala aj výnimočnosť ľudí, ktorý jej boli prideľovaní. Keďže bola verná a počas svojho predošlého pôsobenia doteraz ešte nikdy nesklamala, bolo jej umožnené navštevovať zem v ľudskej podobe a tým sa výraznejšie podpísať na ovplyvňovaní a smerovaní umeleckých smerov. Stále umelcom našepkávala, no okrem toho s nimi mohla nadviazať bližší kontakt a v tomto smere ich viac ovplyvniť.

Jej kroky preto viedli do Florencie, jednej z niekoľkých vtedy významných obchodných mocností, ktorým k prosperite výrazne pomohlo obchodovanie v zámorí. Okrem hospodárskeho rozmachu tu totiž existovala aj politická sloboda, čo umožnilo Ren a ďalším anjelom, ktorí jej vtedy pomáhali, voviesť ľudstvo na prah novej historickej epochy, ktorá pretrvala až do 17. storočia. Samozrejme, nastaviť nový, nielen umelecký, smer sa im nepodarilo zo dňa na deň a všetko si vyžadovalo dôsledné plánovanie a postrkovanie ľudí tým správnym smerom, takže Ren sa výraznejšie do diania zapojila až v 15. storočí, kedy si vypožičala schránku istej mladej ženy, ktorá sa neskôr stala veľmi dobrou a dôvernou priateľkou Cecilie Gallerani. Blízkosť Cecilie jej zaručila stretnutie sa s Leonardom da Vincim, pri ktorom Ren stála počas dosiahnutia jeho najvyšších skvostov, ktoré neostali len pri umení, no rozšírili sa aj o vedu, inžinierstvo čo ľudskú anatómiu. Ren však blízkosť ľudí neprispievala. Na život pri nich si príliš zvykla, čo mohlo časom ohroziť jej úlohu, ktorá bola omnoho dôležitejšia a ďaleko presahovala medze pozemských priateľstiev, ktoré si vytvorila. Preto bola donútená začiatkom polovice 16. Storočia svojich dvoch priateľov náhle opustiť. Podarilo sa jej stretnúť sa s nimi ešte obomi, krátko pred ich smrťou, no stáli za tým iné okolnosti a keďže im Ren nič o sebe povedať nemohla, nemali ju ako spoznať. Potešilo ju však, že obaja na ňu spomínali s láskou, no o to ťažšie bolo zároveň lúčiť sa s nimi.

Cecilia a Leonardo však neboli jediní ľudia, ku ktorým si počas svojho pôsobenia na zemi Ren vypestovala city. Osudnou sa jej stala aj jej ďalšia pracovná povinnosť, ktorá rovnako mohla byť aj jej poslednou, keď sa priveľmi zblížila s ďalším veľkým renesančným mysliteľom, Giorgiom Vasarim, ktorý je okrem iného považovaný aj za zakladateľa dejín umenia – kunsthistórie. Kvôli vzájomnej náklonnosti, ktorá medzi nimi vznikla, sa práve on dostal zo všetkých ľudí najbližšie k odhaleniu anjelského pôvodu a pravého dôvodu, prečo za ním Ren prišla a aké je jej poslanie na zemi. Anjel vtedy kráčal po naozaj tenkom ľade, pretože hoci mu svoj pôvod ani pravé meno nikdy neprezradila, vysvetlila mu jeho význam a filozofiu znovuzrodenia. Samozrejme, tieto udalosti okamžite zalarmovali Nebo a najmä priamych nadriadených Ren, ktorý ju okamžite povolali späť, a tak jej úloha nebola už viac dokončená. Napriek tomu sa naveky zapísala v sérii umeleckých biografií, ktorými sa Giorgio preslávil krátko po jej odchode. V jednom z diel spomína termín rinascita (tal. znovuzrodenie), ktorým položil základy pre neskoršie pomenovanie historickej a umeleckej epochy renesancie, ktorej pravý a zaužívaný názov prišiel až v polovici 19. storočia, takže aspoň v tomto ohľade nemôže byť Ren vyčítané, že ľudské dejiny ovplyvnila viac než mala.

KAPITOLA III. – Vzplanutie a pád fénixa

Po menšom fiasku v talianskej Florencii bola Ren na pár rokov stiahnutá späť do Neba, takže sa jej potulky po zemi značne obmedzili, čo vzhľadom na jej prílišný záujem o ľudí a ich život nebolo zase až tak veľmi na škodu. Počas tohto obdobia mala aspoň priestor rozvíjať sa a pracovať na vlastných schopnostiach, pretože nie všetky aktívne využívala počas svojej práce na zemi. V tomto ohľade jej pomohol práve jeden z anjelov, ktorý sa vďaka tréningu stal jej veľmi blízkym priateľom a Ren ho vnímala ako vlastného brata. Poskytol jej vedenie, porozumenie a najmä priateľstvo, na čo nikdy nezabudla. Samozrejme, pomedzi anjelov mala mnoho príbuzných, no nikoho nevnímala ako svoju rodinu, aspoň nie v tom pravom slova zmysle, aspoň kým neprišiel Cyril. Stal sa jej oporou a bol to práve on, kto jej pomohol opäť sa dostať „do terénu“ a vrátiť sa k tichému vedeniu obyvateľov zeme.

Na zem sa preto dostáva opäť až v 17. storočí a jej kroky sú vedené na kontinent Severnej Ameriky, ktorý sa vtedy celkom slušne zmietal v nenávistných vlnách prenasledovania najmä žien kvôli procesmi s čarodejnicami. Ren bola poslaná do malej dedinky, aby sa pokúsila trochu upokojiť situáciu, no celé to išlo veľmi rýchlo z kopca a na zastavenie celého procesu bolo už neskoro. Ak by prišla o pár týždňov skôr, pravdepodobne by mala väčšiu šancu upokojiť napätú situáciu, no v čase jej príchodu sa už dve ženy obvinené z bosoráctva nachádzali uväznené a čakala na vykonanie rozsudku, ktorým malo byť upálenie na hranici.

Keďže im veľa času nezostávalo a rozkazy z hora hovorili jasne, že má ženy zachrániť a situáciu v dedine upokojiť, Ren sa pokúsila využitím schopností dostať ženy z dediny preč. Nepodarilo sa jej to však, nakoľko ju pri úteku pristihla stráž a zalarmovala celú dedinu. Veci vtedy nabrali príliš rýchly spád a anjel bol spolu s dvomi ženami obvinenými z praktizovania čiernej mágie a paktovania s diablom zavlečený na hranicu. V jednom zo stráži spoznala démona, ktorý sa pri tomto zistení na ňu vyškieral a celú situáciu si očividne vychutnávala, no Ren sa k nemu nepodarilo dostať bez toho, aby neublížila ostatným ľuďom v svojej tesnej blízkosti. V Nebi ju síce naučili bojovať, no nikdy nie tak, aby pri tom neublížila krehkým dušiam, ktoré sa momentálne stali jej protivníkmi. Úplne stratená, Ren netušila čo má robiť, stále totiž chcela zachrániť ženy, ktoré mali byť upálenie spolu s ňou. Rozhodla sa preto počkať, kým ich všetky tri odvedú na hranicu a potom využitím ohňa mohla situáciu zachrániť, no to by sa démon v tele jednej zo stráži nesmel objaviť znovu a pod rúškom chaosu a hystérie dedinčanov do plameňov priliať svätený olej. Dokonca aj malé množstvo spôsobilo, že Ren sa prestávalo dariť oheň ovládať, no nakoľko hranice zvyšných dvoch žien oblizovali stále len obyčajné plamene, podarilo sa jej ich vyslobodiť. Z ohňa spravila bariéru, ktoré ich oddelili od zvyšku dedinčanov a tak im dovolila utiecť.

Vyvolalo to však úplne iné nálady ako by bola potrebovala. Zo, že dve ženy unikli plameňom považovali dedinčania za jasný znak bosoráctva, pretože inak by predsa niekto z ohňa utiecť nemohol. Keďže však boli ženy preč, svoj hnev a nenávisť sa rozhodli vybiť na Ren. Ako sa k nej plamene približovali stále viac a viac, okrem vlastného strachu a strachu o svoju ľudskú schránku si všimla aj niečo iné. Keď sa pozrela na dedinčanov, čakala aspoň strach, ktorý mal moc jej následné skutky aspoň trochu obmäkčiť, no po ňom nebolo ani stopy. Okrem blčiacich plameňov ohňa sa v očiach prítomných nezračilo nič iné ako nenávisť čistá a nefalšovaná nenávisť. Uvedomenie si tohto faktu následne zapríčinilo nielen to, že Ren stratila v ľudstvo vieru, no ich nenávisť sa im rozhodla opätovať svojou vlastnou. Keď sa jej totiž konečne podarilo vyslobodiť sa plameňov, prítomných ľudí postihol jej ukrutný hnev a v ten večer v priebehu pár minút nechala do tla vypáliť celú dedinu, pretože akonáhle raz začala nedokázala prestať. Tí, čo s opaľovaním nemali nič spoločné, dostali možnosť utiecť, no zvyšok padol jej rukou, dokonca sa jej podarilo zabiť aj démona, ktorý bol dostatočne hlúpy na to aby neutiekol. Zabíjanie si nejako neužívala, myslela si, že vykonáva boží trest, no bola to bláznivá domnienka. Síce sa jej skutok od iných božích trestov zase v jej očiach až tak príliš neodlišovali, no nebeské autority na to mali iný názor a Ren za jej skutky okamžite bez mihnutia oka odsúdili.

Po udalostiach v dedine bola síce Ren anjelmi odvedená späť do Neba a čakala, že to čo spravila sa neprejde len mlčaním, no ani vo sne by jej nenapadlo, že ju postihne práve najvyšší možný trest. Nerozumela tomu. Nedokázala pochopiť ako ju po tom všetkom čo jej ľudia spôsobila malo teraz zradiť ešte aj Nebo. Počas súdu jej síce dali priestor keď sa snažila vysvetliť čo sa stalo, no bolo to zbytočné, pretože rozsudok bol jasný – zbavenie krídel a následné vykázanie z Neba. Niektorí anjeli padli preto, že s Nebom už viac nesúhlasili. Iní padli lebo sa voči nemu previnili a za ich skutky ich stihol trest. Presne k týmto nešťastníkom bola po veľmi rýchlom procese priradená aj Renaissance. Za jej skutky, napriek tomu čo ich vyvolalo, bola zbavená svojich krídel a padla kvôli zabitiu ľudí, ktorých mala ochraňovať.

KAPITOLA IV. –  Od znovuzrodenie k povojnovému svetu

Po páde Renaissance však už k žiadnemu návratu k antike neprišlo, nakoľko tentokrát išlo o znovuzrodenie jej samej v ľudskom tele, do ktorého sa ešte z posledných síl kvôli slabnúcim schopnostiam stihla dostať. Jej znovuzrodenie nastalo v rukách démona a taktiež padlého anjela – Siriusa, ktorý ju veľmi krátko po jej páde našiel na pokraji smrti. Ležala na zemi a a jej ľudská schránka na sebe niesla známky pádu. Cítila, že sa k nej smrť blíži a pokojne čakala na svoj koniec, pretože nevidela dôvod kvôli ktorému by mala žiť. Celý jej doterajší život bolo jedno gigantické klamstvo a sklamanie bolelo viac ako akékoľvek iné rany. Síce netušila kde je no vedela niečo iné. Ak bude čakať dostatočne dlho smrť si po ňu isto príde. A tak vyčkávala, no smrť si po ňu prišla v podobe muža, aspoň to si teda padlý anjel na sklonku svojho života myslel. Poslušne preto zavrela oči odovzdávajúc sa do rúk osudu, no muž zrazu prehovoril a tak oči znovu otvorila. Nechystal sa ju zabiť - práve naopak. Jeho slová vnímala len napoly, tak veľmi slabá bola, no aj napriek tomu jej oči pošteklil akýsi blysot a ona pocítla ako sa do nej opäť vkráda život. Sirius jej ho vdýchol, no ona ešte netušila za akú cenu. 

Rokmi si postupne uvedomovala, že aj sloboda má svoje hranice a osamelosť na ňu doliehala stále viac a viac. Aj keď jej Sirius nebol fyzicky vždy nablízku, ťahal za pomyselné nitky, ktoré nad ňou viseli ako Damoklov meč. Nikdy jej nedovolil na neho úplne zabudnúť a objavil sa práve vo chvíli keď to čakala najmenej. Prvé roky po svojom páde žila v strachu o budúcnosť a v slabej chvíli ho jednoducho zavolala. Čím viac roky plynuli, tým viac jej duša černela a prepadala temnote. Čím dlhšie ju Sirius udržiaval na živote a liečil prirodzené starnutie jej schránky hviezdami, tým viac Renaissance strácala nevinnosť a blížila sa k zatrateniu. Minulosť ju k tomu tlačila zozadu a Sirius ju z času na čas taktiež popostrčil určitým smerom presne tak ako sa mu to v danej chvíli hodilo. Rokmi si ju vychoval ako poslušné šteňa a spravil si z nej osobného vojaka a vražedkyňu, ktorá svojou temnou dušou často zahanbila aj praktiky kdejakého radového démona. Ak ju Sirius práve nepotreboval, svoje služby ponúkala za peniaze a naučila sa o seba postarať aj v časoch jeho neprítomnosti. Občas bola neposlušná a skúšala ako ďaleko môže zájsť, avšak démon jej veľmi rýchlo pripomenul kde je jej skutočné miesto. Po určitom čase však akoby na to bola zabudla a vystrčila rožky, pokúšala sa mu unikať či robiť naprieky, no celý proces sa vždy zopakoval a ona sa musela učiť poslušnosti znovu a znovu.

Jej hlúpe nápady podľahnúť citom či emóciám končili vždy smrťou nešťastníkov, ktorí sa k nej pokúšali za tie roky priblížiť viac ako by sa Siriusovi páčilo. Ren sa však zdala nepoučiteľná, akoby vždy zabudla čo sa stane ak za svoje vodítko potiahne trochu viac ako by mala. Buď to, alebo to jednoducho robila naschvál a jej narušená osobnosť vykazovala masochistické sklony. Uvedomovala si svoju skazenosť a zvrátenosť zlých skutkov ktoré vykonávala stále znovu a znovu? Bolo to jej osobné Peklo v podobe večného trestu, pretože Smrť sa jej na rozdiel od Siriusa celé tie roky vyhýbala? Ťažko povedať, pravda najskôr ležala kdesi uprostred presne tak, ako to tá mrcha už raz mala vo zvyku.

Keď však Boh zmizol a všetko to vyústilo do najväčšej a najničivejšej vojny akú svet zažil, Renaissance bolo jasné, že toto niekde v úkryte neprečká. Aby prežila, musela znova už hádam stýkrát prehltnúť svoju hrdosť a priznať si, že Siriusa potrebuje, inak toto neprežije. Dostala novú šancu na život a nechcela o ňu prísť, najmä nie osamelá a opustená. Preto poslúchala démona na slovo a on ju za to chránil a udržiaval pri živote presne tak ako to robil od jej pádu. Keď sa vojna skončila, na nejaký čas sa jej podarilo opäť mu ubziknúť a síce vedela, že si po ňu môže kedykoľvek prísť, žila akoby nad ňou jeho temný tieň ani nevisel. Povojnový svet sa v istom zmysle od toho normálneho zase ani až tak neodlišoval. Ľudia boli stále zlí a to dávalo padlému anjelovi priestor na sebarealizáciu, najmä čo sa nelegálnych činností týkalo. Renaissance si preto osvojila alter ego Riny Nightingale, žoldnierky, ktorá za správnu cenu spraví pre vás čokoľvek. Dlhý čas sa motala pri lovcoch hláv a chytala ľudí ale aj bytosti za odmenu. Na chvíľu pričuchla aj k pašeráctvu, no nebola to jej šálka kávy. V posledných dvoch rokoch si zarába ako zásobovačka čierneho trhu a svoju prácu prispôsobuje jeho dopytu. Jedno je však jasné, na ceste za vykúpením by ste ju zatiaľ hľadali len veľmi ťažko. Navyše, od jej príchodu do Racktonu sa so Siriusom nestretla, takže je len otázkou času kedy jej príde pripomenúť čo znamená poslušnosť.

Abilities