Freyr sa narodil do jednoduchej rodiny, ktorá už pár rokov pred ním privítala jeho staršiu sestru Lydiu. Otec bol obyčajný majiteľ starožitníctva a matka mu buď pomáhala, alebo si privyrábala opatrovaním detí, takže bolo u nich doma vždy veselo a živo, ak si teda odmyslíme postapokalyptický svet za oknami a všetky možné vojnové strasti. Freyr a Lydia mali na rodinu šťastie, hoci pre nich nebolo ničím nezvyčajným chodiť večer spávať s hladnými bruškami. Bolo to niečo, pri čom sa Freyr sám pred sebou zaprisahal, že nedopustí aby tým trpeli v budúcnosti jeho deti a hoc žiadne nemá, tento sľub sa mu v súčasných dňom darí ukážkovo udržať pri Dorothy. Podobné problémy však neboli v tom čase ničím nezvyčajným a deťom to dalo aspoň pevný základ do života, rovnako ako schopnosť oceniť maličkosti, nakoľko je Freyrov život teraz neporovnateľne lepší ako bol život jeho rodičov, ktorí svoje deti opustili v pomerne mladom veku. Ich syn vtedy nemal viac ako trinásť rokov, a tak zvyšok jeho výchovy ostal na pleciach staršej sestry, rovnako ako aj prebranie rodinného “biznisu”. Táto strata sa však na mladom Freyovi dobre nepodpísala, nakoľko mu to v škole nikdy dobre nešlo. Ešte počas života rodičov prišli na to, že má problémy s čítaním a písmenka mu pred očami pobehujú ako splašené. Žiak to teda nikdy nebol ukážkový a od netrpezlivých učiteľov si častokrát vypočul rôzne urážky, čo sa však po smrti rodičov ešte zhoršilo, pretože smútok za nimi vyústil zlosť, ktorá mu priniesla nejeden problém. Jeho jediným šťastím bolo len to, že aj napriek opakovaným prúserom v škole a rôznym bitkám nebol sestre z opatery nikdy odobratý. To by jeho život vyzeral pravdepodobne potom diametrálne odlišne.

Zo školy však napokon vyšiel, no bolo to s odretými ušami a po niekoľkých opakovaniach kvôli nedostatočnému hodnoteniu z niektorých predmetov, nakoľko mu jeho slniečkovská povaha pochopenie u pedagógov priniesla len ťažko. Nevadilo mu to však. Zistil totiž, že dokáže uštedriť poriadnu ranu a rozhodol sa to využiť. Kvôli problémom v škole nastúpil do branného výcviku o čosi neskôr, no stále to bez väčších ťažkostí stihol. Vtedy si ešte lepšie uvedomil, že nielenže dokáže rany rozdávať, no má aj pomerne slušnú výdrž čo sa ich prijímania týka a len čo mohol, sústredil sa plne na výcvik odholadný stať sa jedného dňa vojakom. Logicky teda mu bola povinná sebaobrana a branný výcvik odložený skrz problémy v škole, čo sa našťastie u armády a kompetentných osobách stretlo s pochopením. Počas výcviku nebol nijako extra výnimočný čo sa jeho výkonu týkalo, no nikdy nezaostával a skôr zastával solídny priemer. Ďalšie problémy prišli v druhej fáze, cez ktorú sa takmer nedostal skrz problémy s rodinným podnikom. Lydia ho totiž bola nútená kvôli nízkym ziskom predať a obaja to neznášali práve najlepšie, nakoľko cítili určitú povinnosť voči rodičom, ktorí do obchodíku so starožitnosťami dávali svoje prvé-posledné. Realita  však bola taká aká bola a obaja mu tak dali zbohom. Pre Freyra sa veľa po finančnej stránke nezmenilo, vždy mal pracovné bokovky, ktoré boli skôr zamerané na fyzickú prácu, no Lydia trošku kolísala a nevedela čo ďalej so životom. Napokon sa jej však podarilo získať stabilnejší post v jednej z mestských administratívnych kancelárií a Frey o čosi pokojnejší dokončil aj tretiu fázu výcviku.

Rekrutom sa stal v podstate hneď po brannom výcviku, a tak sa na tomto poste našťastie príliš dlho nezdržal. Skôr len išlo o zopakovanie toho, čo už vedel. Náročný proces mu nevadil, pretože predsa len výcvik  mal preveriť či je schopný vydržať v armáde a nielen sa postarať sám o seba tak ako v rámci výcviku sebaobrany. Všetka tá námaha sa však vyplatila a keď sa domov vrátil z Millrestu, neoslavoval tento čiastočný úspech len s Lydiou, ale aj jej novým priateľom. Freyr mu bol vďačný za to, že robil sestre spoločnosť zatiaľ čo on bol preč, no aj tak ako každý brat, aj on na neho hľadel kritickým okom. Prax mu však skončila a na rad prišli testy, ktorých sa však našťastie vďaka dobrým skúsenostiam a viere v seba samého nebál. Samozrejme, pobyt v Millreste mu ukázal všelijaké nechutnosti, no on už dávno vedel, že svet nie je gombička a keď po dvoch rokoch prešiel všetkými potrebnými testami, vrátil sa späť do Millrestu ako súčasť prieskumnej jednotky, ktorá sa vydávala za preživšími. Nebolo to med lízať, no jeho pevná vôľa a povaha ruka v ruke s trénovanými schopnosťami našli svoje uplatnenie. V tomto štádiu musel už dávno vedieť narábať so všetkým čo mu prišlo pod ruku, no vždy preferoval starý-dobrý boj na blízko, kde mal nad situáciou kontrolu. Prežil si tu svoje útrapy a strasti, no bol dobrý v tom čo robil a späť do Racktonu ho zavolali až rodinné povinnosti, nakoľko sa mu pred šiestimi rokmi narodila neter. S vedením mal dobré vzťahy a keďže jeho vojenské záznamy boli čisté, bez väčších problémov mu bolo umožnené byť prevelený späť do Racktonu, kde vstúpil do zložiek, ktoré mali na starosti bezpečnosť za hradbami. Život sa mu trošku upokojil. Dve tretiny patrili armáde a tá zvyšná bola venovaná jeho rodine, najmä malej Dorothy, pre ktorú sa stal veľmi rýchlo najlepším strýkom na svete. 

Keď sa však vrátil domov a bol viac v kontakte so sestrou, na povrch vyplávali celkom nechutné zistenia po ktorých mal čo robiť, aby otca Dory nezabil hneď na mieste. Nielenže sa z toho hajzla stal alkoholik, no ešte k tomu Lydiu mlátil a vtedy nebolo treba Freyrovi hovoriť dvakrát. Mohol si na pomoc zavolať síce priateľov z armády, no on to vyriešil pekne sám a vyhodil toho chlapa na ulicu s tým, že ten kretén mohol byť vôbec rád, že ho vojak nezabil na mieste. Schytal od neho len poriadny lynč čo bolo dosť na to, aby sa Lydii aj s malou Dorothy vyhýbal do konca života. Freyr si obe dievčatá prichýlil a rozhodol sa dať na nich pozor, no pre jeho sestru už bolo očividne neskoro. Nezvládala to už a po psychickej vyčerpanosti až príliš ľahko ochorela. Chorobu mala ťažkú a veľmi sa trápila, takže keď pred rokom a pol zomrela, bolo to pre ňu istým spôsobom vykúpenie najmä ak vedela, že sa jej brat postará o Dory. Pre Freyra to bola veľká vec, starať sa  o malé dieťa a preto mu bolo jasné, že bude musieť z armády odísť aby mohol byť neteri na blízku a dávať na ňu pozor. Neveril si však a veľmi sa bál, že by stratil ďalšieho člena rodiny, čo ho donútilo vyhľadať pomoc na miestach, kde by sa normálne pomoci nedožadoval. V tom čase sa jeho cesty preplietli s Anubis, ktorá z neho spravila nadaného a občasne mu pomáhala zlepšovať novonadobudnuté schopnosti, no najmä ich ovládnuť a porozumieť im, čo teda nebola ani pre jedného ľahká úloha, najmä ak si zoberieme Freyrovu prchkosť. Za peniaze čo mu zostali a mal našetrené si kúpil bar a všetko robí pre to, aby Dorothy zabezpečil poriadny život.